Indrych sa lúčil s majstrovskou bodkou, ideálne uzavrel životnú kapitolu: „Finále bolo neskutočné“

Bol neodmysliteľnou súčasťou UMB Banská Bystrica. Kapitán a pravý líder mužstva mal pred niečo viac ako rokom slzy na krajíčku, keď jeho tím nestačil vo finále na UK Praha a druhýkrát sa musel pozerať ako tento tím dvíha nad hlavu majstrovský pohár, Sekeráš Trophy, po výhre nad hráčmi spod Urpína.

Rok sa však s rokom snúbil a Martin Indrych bol na druhej strane barikády. Všetkému ale predchádzalo dvanásť mesiacov plných zvratov. 27-ročný hokejista si o jednu sezónu predĺžil pôsobenie v EUHL aj napriek tomu, že po skončení štúdia už mal vybavenú prácu aj bývanie s priateľkou v Bratislave. Volanie majstrovských osláv však bolo silnejšie, a tak, aj vďaka prítomnosti tohto kapitána mužstva v kabíne UMB Banská Bystrica, sa prvýkrát v histórii súťaže tešil z majstrovského titulu slovenský účastník.

Aké máš pocity, keď sa spätne pozrieš na zisk titulu?

„Sú to stále neopísateľné pocity. Stane sa mi, že ešte teraz niekedy si pozriem zábery z finále. Bolo to neskutočné aj z hľadiska priebehu a aj z hľadiska výsledkov, čiže sú to veľmi dobré pocity a doteraz na to spomínam ako na niečo neskutočné.“

Nezabudnuteľný bude asi hlavne posledný zápas, kedy ste po prvej tretine prehrávali o tri góly a nakoniec ste to otočili na 4:3?

„Celé finále bolo až neskutočné, ale v tom poslednom zápase tréner Lukáš Opáth urobil po prvej tretine obrovský krik v šatni, čo bol asi najväčší krik za celé štyri roky v EUHL. Po tej tretine sme boli takí odovzdaní, že sme rátali s tým, že sa pôjde do piateho zápasu do Bratislavy, ale po prestávke sme sa vzchopili a nechceli sme dopustiť to, že to nebudeme oslavovať doma. Otočili sme to, je to proste neskutočné.“

Pre teba to bol vo všetkých smeroch špecifický rok. Hlavne pre to, že si si predĺžil pôsobenie v UMB. Ako to celé vzniklo?

„Bol to veľmi špecifický rok, keďže sme s priateľkou žili v Bratislave, ja som už mal robotu a pracoval som. Celé sa to ale začalo kryštalizovať po galavečeri, po ktorom sme s priateľkou sedeli a rozprávali sa o tom, aké to bolo v UMB. Vedeli sme, že je tam možnosť hrať ešte jeden rok. Len tak medzi nami sme nad tými začali špekulovať. Nakoniec sme si povedali, že to teda skúsime ešte rok, no nebolo to také jednoduché, keďže som pracoval v Bratislave. Prvé čo bolo, tak som zavolal Lukášovi Opáthovi, že som ochotný hrať, ale keďže som už nebol študent, tak som musel mať prácu a nie len hrať za UMB a žiť zo vzduchu a lásky, čo je pekné, no nedá sa to, tak sme si povedali, že sa pokúsime niečo vymyslieť. Dohodol som sa s klubom HC ´05 iClinic Banská Bystrica, trénoval som deti a mal som na starosť náborovú činnosť, čo sa týka korčuľovania. To bola moja práca.“

Asi to ani nemohlo vyjsť lepšie, že si vyhral v tej sezóne, v ktorej si pôvodne ani nemal hrať…

„Tak určite. Preto som sa vlastne vrátil, pretože ešte sme nemali titul a aj vo mne to tak bolo, že keby bol ten titul, tak by sa mi ľahšie odišlo, že by sa ideálne uzavrela táto kapitola môjho života. Tým, že to tak bolo, tak sa to uzavrelo veľmi dobre. Spokojne som mohol odísť.“

Aké boli oslavy?

„Boli super, je to predsa oslava titulu, pri ktorej býva jedno, čo sa vyhrá a ako sa to vyhrá, ale ide o to, že tá partia to vyhrala. Oslavy boli bujaré, u mňa trvali asi tri dni. Viem, že niektorí chalani ťahali aj vyše týždňa, mne sa to až tak dlho nedalo, ale bolo to super.“

Užil si si pohár aj s rodinou?

„Samozrejme. Pohár som mal na jeden deň aj ja. Nieslo sa to v pohodovej atmosfére. S rodinou sme spravili grilovačku, pofotili sa, dali sme si nejaké pivko, mali sme pekný slnečný deň a posunuli sme pohár ďalej. Bola to taká pohodička.“

Čo robí Martin Indrych po skončení pôsobenia v EUHL?

„Momentálne pracujem na ďalšom mojom životnom sne. Všetko sa to ešte dáva dokopy, pripravuje sa to, aby som mohol robiť to, čo chcem. Ešte by som to nechcel konkretizovať, pretože to nie je na isto, ale ak by mi to vyšlo, tak mi začne životná etapa, možno aj do konca života, čiže pracujem na tom, aby som mohol robiť niečo, čo by som chcel.“

Hokej ti ešte nechýba?

„Ako skončila sezóna, tak som zbalil výstroj a odvtedy som ju nevidel, ale to tak býva. Zatiaľ to beriem ako oddych od hokeja, no časom mi určite začne chýbať. Ešte stále neviem, či niekde budem hrať, lebo predsa som ten hokej robil celý život, 25 rokov som sa mu venoval dennodenne, preto sa to nedá zo dňa na deň zabaliť. Momentálne neviem, ako to s hokejom bude pokračovať, ale ak sa bude dať, tak by som chcel pokračovať. Nie na profesionálnej báze, ale skôr nejako popri práci.“

Na záver, ako by si zhrnul svoje štyri roky v UMB Banská Bystrica?

„Boli to naozaj krásne štyri roky. Budú to spomienky na celý život. V podstate celú vysokú školu som strávil s chalani z UMB, čiže to beriem ako krásne spestrenie vysokoškolského života. Tie spomienky budú určite až do konca života. Budem spomínať na to, aké to boli časy. Titul beriem ako krásnu bodku za vysokou školou.“

Foto: UMB Banská Bystrica