Timotej Jurenka: „To, že som najmladší v tíme, pociťujem len pri zbieraní pukov.“
Byť najmladším v mužstve nemusí vždy znamenať zaradenie medzi najslabších jednotlivcov. Ba práve naopak. Jasným príkladom je Timotej Jurenka, ktorý je zo stáleho trenčianskeho kádra najneskôr narodený a súčasne mu patrí prvé miesto v kanadskom bodovaní v rámci jeho tímu. Mladý maturant si užíva možnosť hrať v jednom tíme so svojím bratom a ako sám tvrdí, za jeho úspechmi nestojí len tvrdá práca, ale aj skvelí spoluhráči.
Timotej bol súčasťou gladiátorského celku už minulú sezónu, ako nováčik sa teda necíti. A hoci pribudli v mužstve noví hráči, stále je jedným z tých najmladších. Nie je jediný, koho maturitné skúšky ešte len čakajú, no iba on si spomedzi svojich rovesníkov dokázal vybojovať stabilné miesto v trenčianskej zostave. „Je pravda, že patrím medzi najmladších hráčov nášho tímu, ale že by som vnímal nejaký rozdiel, to nemôžem povedať. Práveže tí starší mi aspoň vedia poradiť a pomôcť. To, že som najmladší, pociťujem len pri zbieraní pukov s Jankom Littvom,“ vyjadril sa s úsmevom. O niekoľko mesiacov ho čakajú maturitné skúšky, tam mu už ale jeho starší spoluhráči nebudú môcť pomáhať. Školu však napriek neskorým večerným tréningom a zápasom zvláda. „Zatiaľ maturitné skúšky nie sú, chvalabohu,“ rozosmial sa, „učitelia mi vychádzajú v ústrety, za čo som im vďačný. Nemajú problém sa dohodnúť na iný deň písania písomky, keďže zápasy hráme uprostred týždňa,“ pokračoval. Timo však neberie školu na ľahkú váhu; zvedavosť teda nepustila a padla aj otázka, či má väčší rešpekt pred spomínanými maturitami alebo pred hráčmi z Prahy, ktorým Gladiátori podľahli 2:8. „Rešpekt mám aj pred jedným aj pred druhým,“ začal sa smiať a odpovedal diplomaticky.
Európska univerzitná hokejová liga ponúkla mladému maturantovi možnosť zahrať si v tíme so svojím o 7 rokov starším bratom Petrom. Ako vravia ich spoluhráči: „Máme dvoch Jurenkovcov – jeden je vysoký a druhý ešte vyšší.“ Ak človek naozaj rastie počas spánku, obaja bratia museli prespať polovicu svojho života – Timo má výšku 194cm, Petrovi chýbajú 2cm do presných dvoch metrov. Aký majú spomínaní súrodenci vzťah na ľade i mimo ľadu? „Keď sme na ľade, môj vzťah s bratom je rovnaký ako s ktorýmkoľvek iným spoluhráčom. Keď sa mi páči niečo, čo urobil dobre, tak ho pochválim. A ak urobí niečo zle, tak… …som radšej ticho,“ nezdržal sa smiechu mladší z bratov. „Predsa len je starší člen nášho kádra,“ dodal. „Mimo ľadu sa snažím od hokeja odreagovať, čiže že by sme sa o ňom bavili celú noc nie je pravda. Aj keď musím priznať, že po poslednom tréningu sme doma analyzovali Zdenkove fintičky,“ znova sa zasmial sympatický útočník.
Ako bolo už vyššie uvedené, Timo nie je medzi Gladiátormi nijakým nováčikom. „Momentálne je to už môj druhý rok, čo s bratom hrám. Jadro kádra nezmizlo a to vnímam veľmi pozitívne. Hoci mnohí kľúčoví hráči odišli, sú tu noví, ktorí ich dokážu zastúpiť,“ pochvaľuje si. Už minulú sezónu sa mladý Jurenka rozbehol a začal strieľať góly hlava-nehlava, v tej aktuálnej je dokonca najlepším strelcom v trenčianskom mužstve. Rovnako kraľuje aj v gladiátorskej tabuľke kanadských bodov – v 5 zápasoch sa mu podarilo získať 4 body za góly a 6 bodov za asistencie. Ako však sám uvádza, za svoje úspechy vďačí predovšetkým spoluhráčom: „V prvom rade majú chalani z nášho tímu u mňa veľký rešpekt, nakoľko sa veľmi rýchlo dostali do kondície hoci toho času veľa nemali. Ja som trénoval už cez leto, čiže pre mňa to bolo jednoduchšie. Kanadské body nie sú pre mňa až také dôležité, prvoradé je, že náš tím vyhráva a to si cením. To, že sa mi darí, je výsledkom nielen mojej snahy, ale zásluhu na tom majú i moji spoluhráči, s ktorými pravidelne hrávam – teda Dano Bednárik a Filip Buliš. No a nesmiem zabudnúť ani na skvelú obranu v podaní Filipa Okuliara a Tomáša Voleka a skvelého brankára Juraja Gašparoviča. Avšak aj ďalšie formácie máme veľmi dobre postavené a v tom tkvie tajomstvo nášho úspechu.“
